Litaratura

Adkryli pieradzamovu na novy raman Źmitra Višniova

Vydaviectva Skaryna Press razam ź inicyjatyvaj «33 knihi dla inšaj Biełarusi» padrychtavała da publikacyi novy raman Źmitra Višniova «Ja — toje miasa, jakoje pryhatavaŭ Źmicier» i adkryła pieradzamovu, paviedamlaje Bellit.info.

«Raman byŭ dapisany jašče letaś u Bierlinie, ale ja praciahvaŭ zajmacca jahonaj redakturaj i sioleta. U im ja razrezaŭ siabie nie škadujučy, kab možna było pabačyć majo serca, jakoje pulsuje. Vielmi spadziajusia, što hetaja kniha nie pakinie vas u spakoi», — dzielicca navinoj u sacsietkach Źmicier Višnioŭ i dziakuje siarod inšaha Irynie Hierasimovič i Hiote-Instytutu.

U anatacyi havorycca, što novy tvor Źmitra Višniova — heta raman-łabirynt, jaki nahadvaje adnačasova padarožža Dante ŭ piekła, płavańnie Adysieja dadomu i kampjutarnuju hulniu-błukałku, u dzie treba adšukać vyjście i vyžyć. Sustrečy z pamierłymi siabrami i viadomymi asobami: Ułdysam Berzińšam i Alesiem Rodzinym, Andrejem Bitavym i Edvardam Munkam, Jankam Brylom i Džejmsam Džojsam — šlach hieroja ŭ zahadkavaj kapsule času budzie pakručastym, jamu daviadziecca sutyknucca z ułasnymi strachami i spaznać samoha siabie.

Źmicier Višnioŭ — paet, prazaik i mastak i vydaviec. Adzin z suzasnavalnikaŭ lehiendarnaha mastackaha ruchu «Bum-Bam-Lit», jaki ŭ 1990-ja hady prahnuŭ razarvać miežy litaratury i imknuŭsia da sintezu mastactvaŭ.

Aŭtar knih «Štabkavy tamtam» (1998), «Tamburny maskit» (2001), «Trap dla suślika, albo nekrafeličnaje daśledavańnie adnaho vidu hryzunoŭ» (2002), «Vieryfikacyja naradžeńnia» (2005), «Faraon u zaaparku» (2007), «Zamak, pabudavany z krapivy»(2010), «Šorhat žukoŭ» (2011), «Śpityja barkasy» (2014), «Kali pryhledziecca — Mars sini» (2018). U 2014 hodzie raman Das Brennessekhaus vyjšaŭ pa-niamiecku.

Taksama zajmajecca žyvapisam.

U 2007 hodzie razam ź Michasiom Bašuram Źmicier Višnioŭ stvaryŭ vydaviectva «Halijafy», jakoje pieradusim vydavała biełaruskamoŭnuju litaraturu i nadavała asablivuju ŭvahu debiutnym i zabytym tvoram minułaha stahodździa. Vydaviectva i kniharnia praisnavali da 2022 hoda.

Ciapier žyvie ŭ Hiermanii.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im14

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im

Usie naviny →
Usie naviny

U ZŠA ŭžo płyvie pieršy tankier z rasijskim dyzielem12

Ukraina atakavała Haradziec u Nižaharodskaj vobłaści. Tam raźmieščany data-centr Fiederalnaj padatkovaj słužby Rasii1

Biełaruska atrymała redki DNŽ u Polščy. Jaje adnosiny praviarali navat u kramie «Žabka»7

U Minsku admianili sustreču ź lidaram duchoŭnaha fondu, jaki paraŭnoŭvajuć ź siektaj — a płanavali sabrać «Čyžoŭka-Arenu»16

Rubia nahadaŭ, što va Uźbiekistanie rasijskaja mova nie maje aficyjnaha statusu. Heta vyklikała burnuju dyskusiju9

Pad Vaŭčanskam zahinuŭ 40‑hadovy «Zubr» z Aršanskaha rajona. Vajavać za Rasiju jon pajšoŭ praz daŭhi9

U suśvietny prakat siońnia vychodzić «Kłara i Sonca». U hałoŭnaj roli — zorka «Uensdej»1

U Biełarusi płanujuć zapuścić viaskovyja maršrutki pa zajaŭkach3

Hetaja kniha pra «tradycyjnuju žonku» stała adnoj z samych papularnych u 2026‑m i ŭžo zacikaviła Halivud6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im14

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić