Ekanomika55

Vytvorčaść kańjaku ŭ kryzisie. Prodažy ŭpali da minimumu za 15 hadoŭ

Paśla hadoŭ imklivaha rostu kańjačnaja industryja sutyknułasia z rezkim abvałam popytu, vyklikanym jak handlovymi vojnami, tak i źmienami klimatu. Vytvorcy skaračajuć piersanał, vykarčoŭvajuć vinahradniki i rychtujucca da balučaj karekcyi rynku, jakaja moža akazacca značna daŭžejšaj, čym zvyčajny cykličny spad.

Fota: Getty Images

Jak piša Bloomberg, sioletniaja zima ŭ rehijonie Kańjak na paŭdniovym zachadzie Francyi vydałasia niezvyčajna aktyŭnaj, ale hetaja dziejnaść nie abiacaje vytvorcam ničoha dobraha. Zamiest zvykłaha spakoju paśla zakančeńnia dystylacyi, na palach nazirajecca masavaje vykarčoŭvańnie vinahradnikaŭ — pieršaje maštabnaje i kaardynavanaje skaračeńnie płantacyj z kanca 1990‑ch hadoŭ.

Pa infarmacyi vydańnia, niekatoryja vytvorcy ŭžo pačali aktyŭna skaračać piersanał. Naprykład, nievialiki, ale prestyžny kańjačny dom Hine pajšoŭ na radykalnyja kroki, vykarčavaŭšy kala 10% svaich vinahradnych łoz i adnačasova skaraciŭšy bolš jak tracinu supracoŭnikaŭ.

Navat hihanty haliny nie zastalisia ŭ baku: dom Hennessy, adzin z najbujniejšych suśvietnych hulcoŭ, abviaściŭ pra zamarozku najmu novych rabotnikaŭ. Bolš za toje, pa vynikach minułaha hoda supracoŭniki Hennessy zastalisia biez tradycyjnaj hadavoj premii.

Takija žorstkija miery stali vynikam taho, što paśla hadoŭ ažyjatažnaha popytu na kańjak halina pačała adčuvać sapraŭdnaje «pachmielle».

Pavodle padlikaŭ francuzskaha Nacyjanalnaha mižprafiesijnaha biuro kańjaku (BNIC), pastaŭki napoju ŭ minułym hodzie skaracilisia da 141 miljona butelek — heta samy nizki pakazčyk z 2009 hoda. Ekśpierty prahnazujuć, što spažyvańnie budzie źmianšacca prykładna na 2% štohod až da 2029 hoda.

U čym pryčyny?

Hetaja situacyja šmat u čym nahadvaje minułyja cykličnyja kryzisy, kali pieravytvorčaść sustrakałasia sa źniešnimi šokami, adnak maštab ciapierašnich prablem vyhladaje biesprecedentnym z-za adnačasovaha zakryćcia klučavych rynkaŭ.

Pavodle ahladu Ainvest, asnoŭny ŭdar pa halinie naniesła adnačasovaja strata abo značnaje paharšeńnie ŭmoŭ na troch klučavych rynkach: u Kitai, Złučanych Štatach Amieryki i Rasii.

Kitaj, jaki źjaŭlajecca najvažniejšym spažyŭcom darahich sartoŭ kańjaku, uvioŭ antydempinhavuju pošlinu ŭ pamiery 32,2% na jeŭrapiejski brendzi. Hety krok ličycca adkazam na handlovyja sprečki ź Jeŭrapiejskim Sajuzam, i choć najbujniejšyja damy kańjaku sprabujuć minimizavać škodu praz cenavyja abaviazacielstvy, dostup da rynku zastajecca istotna abmiežavanym.

U toj ža čas hieapalityčnaja situacyja i taryfnyja barjery faktyčna zakryli dla vytvorcaŭ rynki Rasii i Złučanych Štataŭ Amieryki, što pryviało da strataŭ u pamiery bolš za 50 miljonaŭ jeŭra štomiesiac tolki na kitajskim kirunku.

Finansavyja nastupstvy ŭžo adlustravalisia ŭ spravazdačach lidaraŭ rynku. Tak, padraździaleńnie śpirtnych napojaŭ hrupy LVMH, kudy ŭvachodzić Hennessy, zafiksavała padzieńnie prodažaŭ na 12% za pieršyja dzieviać miesiacaŭ 2025 hoda. Kańjak staŭ adzinaj katehoryjaj mocnaha ałkaholu, dla jakoj pa vynikach 2025 hoda prahnazujecca adnačasovaje padzieńnie i ŭ abjomach (minus 5,9%), i ŭ hrašovym vyražeńni (minus 4,8%) na fonie ahulnaha rostu rynku śpirtnych napojaŭ.

Dadatkovym ciažaram stali hihanckija składskija zapasy, nazapašanyja padčas paślapandemijnaha bumu, jakija ciapier cisnuć na rynak i vymušajuć vytvorcaŭ źnižać ceny.

Da źniešnich handlovych prablem dadajecca ŭnutranaja pahroza — źmianieńnie klimatu. Zbor vinahradu ciapier adbyvajecca amal na miesiac raniej, ryzyki zamarazkaŭ i hradu rastuć.

Vytvorcy, u tym liku ŭ Rémy Martin, nazyvajuć klimatyčnyja źmieny hałoŭnym vyklikam dla budučyni. Jany staviać pad pahrozu jakaść i stabilnaść kańjačnych śpirtaŭ (eaux-de-vie), što źjaŭlajucca dušoj napoju. Klimatyčnaja niestabilnaść robić uradžai mienš pradkazalnymi, što ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie moža pryvieści da rostu sabiekoštu i źnižeńnia maržynalnaści biznesu.

Jakija pierśpiektyvy?

Niahledziačy na zmročnyja prahnozy na najbližejšyja dva hady, ekśpierty zachoŭvajuć aściarožny aptymizm adnosna budučyni. U doŭhaterminovaj pierśpiektyvie prahnozy abiacajuć, što hłabalny rynak kańjaku budzie raści ŭ siarednim na 3,5 % štohod da 2033 hoda. Hety aptymizm hruntujecca na niepachisnaj papularnaści luksavych tavaraŭ i roście dachodaŭ nasielnictva ŭ śviecie.

Asnoŭnaj stratehijaj vyžyvańnia zastajecca «premijalizacyja» — staŭka na bolš darahija i ekskluziŭnyja napoi. Adnak ciapierašniaja statystyka pakazvaje, što mienavita darahija katehoryi (VSOP i XO) paciarpieli bolš za ŭsio, u toj čas jak popyt na maładyja napoi zastaŭsia bolš stabilnym.

Šlach da adnaŭleńnia haliny budzie zaležać ad taho, jak chutka atrymajecca ŭrehulavać handlovyja kanflikty z Kitajem i raspradać nazapašanyja na składach zapasy ŭ Złučanych Štatach Amieryki. Kali handlovyja barjery zachavajucca, a klimatyčnyja anamalii pačaściacca, časovaja cykličnaja karekcyja moža pieraraści ŭ zaciažny strukturny kryzis.

Kamientary5

  • Someone
    30.01.2026
    Daŭno para hetych drahdyleraŭ razahnać, jany finansujuć narmalizacyju spažyvańnia ałkaholu, a hetyja kankretna -- navat prasoŭvańnie svajoj atruty jak symbalu pośpiechu. Kab nie heta, ałkaška daŭno b stała ŭdziełam marhinałaŭ, jak i inšyja ciažkija narkotyki. Kali śpirt razam z tytuniom zyduć u niabyt, na heta buduć hladzieć jak na adny z samych dzikunskich pieražytkaŭ minułaha.
  • novoje pokolenije
    30.01.2026
    privykajtie: zumiery tratiat na ałkohol v 7 raz mieńšie​​ . Eto naviernoje, jedinstviennaja ich połožitielnaja čierta ;)
  • mmmtttt
    30.01.2026
    novoje pokolenije, aha, ałkaholu 7 razoŭ mieńš, zatoje mietamfietaminu ŭ 7 razoŭ bolš =)

Ciapier čytajuć

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Usie naviny →
Usie naviny

Aršanski jabaćka nie dajšoŭ praź śnieh da ściaha na płoščy i ciapier skardzicca na kamunalnikaŭ2

Na fiermie pad Homielem cialat padčas marozu apranajuć u kambiniezony FOTAFAKT

Na fota z fajłaŭ Epštejna brytanskaha prynca Endru źniali na kaleniach pierad lažačaj žančynaj9

Ukrainskaja śpiavačka Jołka atrymała rasijskaje hramadzianstva5

Džefry Epštejn niekalki razoŭ atrymlivaŭ vizu ŭ Biełaruś. I dakładna naviedvaŭ našuju krainu10

«Heta budzie bomba!» U novym minskim kaściole źjavicca arhan2

Nikoł Pašynian pravioŭ viečarynu, na jakoj sam byŭ bubnačom2

Niamiecki ŭrad zasakreciŭ infarmacyju ab prajektach u Biełarusi, jakuju zapytvaje «Alternatyva dla Hiermanii»20

Za niezakonnaje pachavańnie chatniaha hadavanca biełarusam pahražaje vialiki štraf12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić