Mova77

Naša mova: jak adznačali dzień rodnaj movy ŭ Minsku FOTAREPARTAŽ

«Śviata rodnaj movy» prajšło 22 lutaha ŭ mienskim biznes-kłubie Imaguru. Mierapryjemstva pačałosia a 14.00 u niadzielu, jano prymierkavana da Mižnarodnaha dnia rodnaj movy, jaki byŭ zasnavany JUNESKA i tradycyjna adznačajecca 21 lutaha.

U hetym hodzie ŭ farmacie kulturna-adukacyjnaha śviata, prymierkavanaha da Dnia rodnaj movy, było vyrašana abjadnać biełaruskamoŭnyja tvorčyja inicyjatyvy, moŭnyja kursy, biznes-prajekty, a taksama vytvorcaŭ suvieniraŭ i paštovak, cikavych muzykaŭ i raznastajnych tvorčych pracaŭnikoŭ. Prahrama raśpisanaja z 14 hadzin dnia da poźniaha viečara niadzieli.

Na pieršaj placoŭcy svaju pradukcyju, źviazanuju z nacyjanalnaj tematykaj, prezientujuć Minski hadzińnikavy zavod, jaki vypuściŭ liniejku hadzińnikaŭ z nacyjanalnym cyfierbłatam «Spadčyna», i vytvorca nižniaj bializny z arnamientam Bializna.by.

Tut ža prachodzić prezientacyja novaj nastolnaj hulni «Kazačnik» i kampjutarnaj hulni «Lehiendy Ejzenvalda», majstar-kłasy pa kulinaryi, vystup KVK, a taksama litaraturna-muzyčnaja prahrama, padčas jakoj vystupili piśmieńniki i litaratary Viktar Marcinovič, Aleś Płotka, Źmicier Višnioŭ i biełaruskija bardy.

Dla maleńkich naviednikaŭ śviata była praduhledžana dziciačaja zona i kancertna-zabaŭlalnaja prahrama.

Na muzyčna-zabaŭlalnaj placoŭcy pracuje vystava płakataŭ Uładzimira Krukoŭskaha.

Adbyłasia lekcyja i praktyčnyja zaniatki pa narodnych tancach Biełarusi.

Tut ža prajšli prezientacyi vydańniaŭ TBM i Centru słavianskich moŭ i kultur, prahrama moŭnych kursaŭ «Movavieda». Na hetaj placoŭcy vystupili hurty Vuraj, Yamaya, «Krama» i Palina Respublika.

U adukacyjnaj zonie hości naviedali majstar-kłasy pa pracy ź sistemaj Wikipedia, dzie śpiecyjalisty raskazali pra toje, jak možna ŭdaskanalvać biełaruskamoŭny siehmient hetaj svabodnaj encykłapiedyi.

Pradstaŭniki kamandy infarmatyka.org pračytali lekcyju pra toje, jak pravodzić navukovuju dziejnaść u halinie matematyki na biełaruskaj movie.

Tut ža achvotnyja zmahli dałučycca da napisańnia VIII Usiebiełaruskaj dyktoŭki i sustrelisia z movaznaŭcam, byłym dypłamatam Piatrom Sadoŭskim i naviedali majstar-kłasy Natalli Hamajunavaj i Valanciny Ślunčanki pa vyrabie paštovak-vycinanak.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Pastar Hrem na «Čyžoŭka-arenie» paprasiŭ malicca za Łukašenku i Pucina. A sam maliŭsia za Trampa30

Pastar Hrem na «Čyžoŭka-arenie» paprasiŭ malicca za Łukašenku i Pucina. A sam maliŭsia za Trampa

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp abviaściŭ pra źniščeńnie «najbolš aktyŭnaha terarysta ŭ śviecie»

Biełarusy dzielacca, jak rehistrujuć svaich katoŭ. Voś jak adbyvajecca pracedura17

Ukraina atakavała azotny zavod u Staŭrapolskim krai 

Pucin padpisaŭ ukaz ab razdačy pašpartoŭ žycharam Prydniastroŭja8

«Siarod nas niama supiermienaŭ i terminataraŭ taksama». Pavieł Vinahradaŭ pra toje, kali vas sprabujuć zavierbavać

Hałoŭnaja redaktarka «Biełsata» źniałasia ŭ filmie-favarycie Kanskaha kinafiestyvala3

Najbolš imaviernym vynikam zaviaršeńnia kanfliktu va Ukrainie nazvali «finski scenar»20

Ź leta pačniecca restaŭracyja Safijskaha sabora ŭ Połacku. Moža źmianicca i jahony vyhlad3

U kniharni ŭ Ńju-Jorku budzie palička ź biełaruskimi knihami1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pastar Hrem na «Čyžoŭka-arenie» paprasiŭ malicca za Łukašenku i Pucina. A sam maliŭsia za Trampa30

Pastar Hrem na «Čyžoŭka-arenie» paprasiŭ malicca za Łukašenku i Pucina. A sam maliŭsia za Trampa

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić