Usiaho patrochu

Amierykanski horad zapaskudžvajuć husi. Ułady vydatkujuć amal 400 000 dalaraŭ, kab adpudzić ptušak

Amierykanski horad u rajonie zaliva San-Francyska abviaściŭ pra pačatak niezvyčajnaj kampanii: jon płanuje vydatkavać amal 400 000 dalaraŭ na baraćbu z kanadskimi kazarkami. Hetyja ptuški, choć i vyhladajuć mirna, stali sapraŭdnaj prablemaj dla miascovych žycharoŭ.

Kanadskija kazarki na vulicach Foster-Sici. Fota: fostercitylife / facebook

U horadzie Foster-Sici ŭ Paŭnočnaj Kalifornii z nasielnictvam kala 33 000 čałaviek adnačasova moža znachodzicca da 400 kanadskich kazarak. Štodnia jany pakidajuć paśla siabie sotni kiłahramaŭ pamiotu, što nie tolki psuje vyhlad parkaŭ i hazonaŭ, ale i paharšaje bakteryjalny fon u miascovych vadajomach. Akramia taho, bujnyja ptuški časam pavodziać siabie ahresiŭna i pałochajuć dziaciej. Ab hetym piša The Washington Post.

Raniej kanadskija kazarki zvyčajna adlatali na zimoŭku ŭ bolš ciopłyja rehijony, ale ciapier jany zastajucca. Pryčyna prostaja: zručnyja parki, štučnyja aziory i lohki dostup da ježy.

Jak adznačaje bijołah Miełani Uivier z Departamienta ryby i dzikaj pryrody Kalifornii, ludzi sami stvaryli dla ich idealnyja ŭmovy — miesca dla hniazdavańnia i bahatuju karmavuju bazu. «Heta recept prablemy».

Niaŭdałyja sproby: ad adstrełu da aharodžaŭ

Ułady horada nieadnarazova sprabavali vyrašyć prablemu. U 2021 hodzie byŭ zaćvierdžany radykalny płan pa zabojstvie bolš za 100 ptušak, ale paśla masavaha hramadskaha abureńnia ad jaho pryjšłosia admovicca.

Tady horad pierajšoŭ da nieletalnych mietadaŭ. Sprabavali apracoŭvać jajki husiej śpiecyjalnym alejem, kab spynić raźvićcio zarodkaŭ, a taksama ŭstaloŭvali aharodžy vakoł parkaŭ. Adnak hetyja miery nie prynieśli žadanaha vyniku — papulacyja ptušak praciahvała raści.

Novy płan: vysokatechnałahičnaja vajna z husiami

Zrazumieŭšy, što prostyja mietady nie pracujuć, ułady Foster-Sici vyrašyli pajści na biesprecedentnyja miery i vyłučyli na piłotnuju prahramu amal 390 000 dalaraŭ. Vykanańniem zojmiecca śpiecyjalizavanaja firma Wildlife Innovations, jakaja prapanuje kompleksny padychod.

U arsienale śpiecyjalistaŭ drony ŭ formie sokałaŭ, sabak parody border-koli dla imitacyi drapiežnikaŭ i navat dystancyjna kiravanyja pryłady, što płavajuć pa vadzie.

Dron E-Raptor na vystavie abarony i biaśpieki Eurosatory. Sen-Sien-Deni (Francyja). 2024 hod. Ułady Foster-Sici płanujuć vykarystoŭvać drony ŭ formie sokałaŭ, kab adhaniać husiej. Fota: Artur Widak / NurPhoto via Getty Image

Hałoŭnaja stratehija — pastajanna mianiać taktyku, kab razumnyja ptuški nie paśpiavali pryzvyčaicca.

«My nie budziem vykładvać usie karty na stoł adrazu. Kožny raz, kali jany pačnuć adaptavacca, my prapanujem niešta novaje», — tłumačyć kiraŭnik firmy Džejk Menli.

Naprykład, kali ptuški pryzvyčajacca da zvyčajnych dronaŭ, na ich ustalujuć čyrvonyja mihatlivyja ahni abo ŭklučać zapisy krykaŭ tryvohi. Inšyja drony mohuć być abstalavanyja kryłami, jakija machajuć, kab być padobnymi da sokałaŭ.

Pierśpiektyvy

Ułady horada razumiejuć, što całkam pazbavicca ad husiej nie atrymajecca. Hałoŭnaja meta — značna źmienšyć ich kolkaść i, jak vynik, kolkaść pamiotu na vulicach. Dyrektar parkaŭ Derek Švajhart ličyć, što inviestycyi akupiacca, bo horad zmoža zekanomić na štohadovaj uborcy i myjcy terytoryj.

Adnak ekołahi papiaredžvajuć: vyhnanyja z Foster-Sici husi, chutčej za ŭsio, prosta pieramieściacca ŭ susiednija harady. Tamu dla kančatkovaha vyrašeńnia prablemy spatrebicca kaardynacyja namahańniaŭ pamiž usimi navakolnymi municypalitetami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pucin i Si abmiarkoŭvali, jak dažyć da 150 hadoŭ. Mikrafon byŭ nie vyklučany18

Pucin i Si abmiarkoŭvali, jak dažyć da 150 hadoŭ. Mikrafon byŭ nie vyklučany

Usie naviny →
Usie naviny

Pałova rasijan padtrymlivaje błakiroŭku zvankoŭ u Telegram i WhatsApp6

U vieraśni Karpušonak płanavała trapić na siesiju PARIE, ale apošni miesiac jaje pavodziny źmianilisia — Vorychava3

Kitaj upieršyniu pakazaŭ rakietu, zdolnuju ŭdaryć pa lubym miescy ziamnoha šara12

Kim Čen Yn zaprasiŭ Łukašenku ŭ KNDR. U Biełaruś moža pryjechać Robiert Fica2

Mierc: U Pucina niama padstaŭ dla spynieńnia vajny ci zaklučeńnia mirnaj damovy z Ukrainaj9

U Piekinie prajšoŭ maštabny vajskovy parad. Lidar KNR zajaviŭ, što Kitaj nie spynić6

Amierykanski horad zapaskudžvajuć husi. Ułady vydatkujuć amal 400 000 dalaraŭ, kab adpudzić ptušak

Karpušonak apublikavała tekst svajoj zajavy na Łatušku ŭ ispanskuju prakuraturu25

«Heta miesca, dzie trupy abmyvajuć?» Tyktokieraŭ uraziŭ vyhlad łahojskaj hramadskaj łaźni2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pucin i Si abmiarkoŭvali, jak dažyć da 150 hadoŭ. Mikrafon byŭ nie vyklučany18

Pucin i Si abmiarkoŭvali, jak dažyć da 150 hadoŭ. Mikrafon byŭ nie vyklučany

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić