Hramadstva2424

Dziaržaŭnaje ahienctva BiełTA i «SB» dali słova italjanskamu šarłatanu-antyvakcynistu

U samoj Italii na «prafiesara» — jaki na samoj spravie nie prafiesar — asacyjacyja navukoŭcaŭ za hetyja zajavy padała zajavu ŭ prakuraturu.

Pieršaje, što kidajecca ŭ vočy, — heta spasyłki BiełTA i «SB» na krynicu infarmacyi: trendru.net. Heta i nie navukovy partał, i nie jakasny ŚMI, a ahrehatar klikbiejtnych zahałoŭkaŭ kštałtu «Złodziei raźbiahajucca, kali bačać hetaha chłopčyka». Hety sajt nie pradukuje ŭłasnaha kantentu, i kali my piarojdziem pa spasyłcy, to my vyjdziem na pierakaz materyjału z marhinalnaha italjanskaha videabłoha.

Nu a chto ž taki Stefana Mantanary, jakoha BiełTA i «SB» nazyvajuć «prafiesar z 40-hadovym stažam pracy ŭ apieracyjnych»? Šukajem — infarmacyi pra jaho niama ni ŭ encykłapiedyjach, ni navat u Vikipiedyi. Znachodzim tolki na jaho ŭłasnym sajcie. Hety 70-hadovy italjaniec navat pa ŭłasnym śćviardžeńni nie tolki nie «prafiesar», jak jaho až siem razoŭ u karotkim tekście nazyvajuć BiełTA i «SB», i navat nie kandydat navuk, a ŭsiaho tolki vypusknik adździaleńnia farmaceŭtyki ŭniviersiteta horada Modena. Zrešty, i jaho śćviardžeńnie pra najaŭnaść u jaho niejkaha dypłoma jašče zasłuhoŭvała b pravierki.

Internet utrymlivaje nie tak šmat uzhadak pra Mantanary, ale jany charakternyja. Naprykład, u 2014 hodzie jon zapisaŭ videabłoh pad nazvaj, ad jakoj stynie duša: «Žachlivaja praŭda pra vakcyny», u jakoj jon nazyvaje vakcynacyju dziaciej pryčynaj aŭtyzmu.

Pošuk na «Stefano Montanari» vyvodzić nas i na adzin niadaŭni dakumient. Heta zajava italjanskaj asacyjacyi «Il patto trasversale per la scienza». Asacyjacyja padała zajavu ŭ prakuraturu Modeny, u jakoj prosić zavieści suprać Mantanara kryminalnuju spravu akurat za jaho apošnija, sakavickija videa, adno ź jakich za pasiarednictvam rasijskaha śmiećcievaha sajta trapiła na biełaruski dziaržaŭny partał. Italjanskaja asacyjacyja miarkuje, što raspaŭsiud takoj łuchty, pazbaŭlenaj usialakaj navukovaj bazy, moža nanieści škodu zdaroŭju ludziej u vyniku niedaacenki imi niebiaśpieki pandemii.

A što śćviardžaje «prafiesar»? Mantanary pierakonvaje, što vakcyna ad karanavirusa nie moža być stvoranaja ŭ pryncypie — choć i kitajskija, i amierykanskija, i jeŭrapiejskija navukoŭcy vyjšli ŭžo na etap vyprabavavańniaŭ vakcyny, jakaja stvarajecca pa anałohii z vakcynami ad hrypu, Eboły i lubych inšych virusaŭ.

Mantanary taksama ličyć, što nasić palčatki ci maski, u tym liku i miedykam, biessensoŭna — choć i SAAZ, i biełaruskaje Ministerstva achovy zdaroŭja adnaznačna rekamiendujuć advarotnaje.

Mantanary miarkuje, što treba vieści zvyčajny ład žyćcia. Jon śćviardžaje, što ŭ Italii ad karanavirusa pamierła ŭsiaho try čałavieki. A astatnija pamierli ad inšych chvarob, prosta ŭ ich «taksama byŭ karanavirus». Mantanary davodzić, što karanavirus nie ŭjaŭlaje pahrozy, a mif pra jaho vydumali peŭnyja siły, kab atrymać ad hetaha ekanamičnuju vyhadu.

Antynavukovyja mierkavańni Mantanary pieradrukavali rasijskija nacyjanalistyčnyja resursy, prahnyja da teoryj zmovy, takija, jak telekanał «Carhrad» i rasijskaja «Komsomolskaja pravda». A za imi — BiełTA, «Sovietskaja Biełoruśsija» dy inšyja miedyjaresursy łukašenkaŭskaj viertykali.

Kamientary24

Ciapier čytajuć

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Hałoŭny biełaruski prapahandyst zaklikaŭ źniščyć Mancheten daščentu53

Vyznačany časovy Viarchoŭny lidar Irana7

Pucin nazvaŭ zabojstva Chamieniei cyničnym parušeńniem usich normaŭ marali i prava. Łukašenka maŭčyć26

Statkievič — biełarusam: Vaša ciepłynia achutvała mianie. I ja adčuvaŭ jaje amal fizična6

U Iranie pry ŭdarach ZŠA i Izraila zahinuŭ kiraŭnik palicejskaj raźviedki2

Iran abviaściŭ ab adkryćci Armuzskaha praliva7

Na Bieraściejščynie i Hrodzienščynie zatrymali kiraŭnikoŭ bujnych ahrarnych pradpryjemstvaŭ3

U Homieli na prypynku kala vadajoma miascovy žychar pakinuŭ pasłańnie rybakam. Što tam?2

Šeść čałaviek zarabili vielizarnyja hrošy na staŭkach na amierykanskuju ataku pa Iranie. Padazrajuć, što jany viedali pra jaje8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić