Litaratura22

Premiju Hiedrojcia sioleta atrymaŭ Valancin Akudovič

Premija imia Ježy Hiedrojcia — najbujniejšaja niezaležnaja litaraturnaja premija Biełarusi, uručajecca z 2012 hoda. Sioleta jaje ŭručali ŭ polskim Hdańsku.

Valancin Akudovič

Hałoŭny pryz sioleta atrymaŭ Valancin Akudovič za knihu «Treba ŭjavić Sizifa ščaślivym», vydadzienuju ŭ vydaviectvie «Łohvinaŭ».

Heta falijant amal u 400 staronak adnaho z samych upłyvovych fiłosafaŭ Biełarusi.

«Pieradusim heta kniha pra stvareńnie dyskursu sučasnaha biełaruskaha myśleńnia i hierojaŭ, jakija jaho stvarali, — prakamientavaŭ u svoj čas vychad doŭhačakanaha prajekta ŭ sacsietkach sam spadar Valancin.

Dy hetaja kniha šmat pra što i pra kaho, ale najpierš jana pra stvaralnikaŭ… Pra tych, chto dabrachoć padniaŭ z podu i ŭskinuŭ sabie na plečy ciažar, jaki jon nazyvaje «maja kraina». Z dnia ŭ dzień jany rušać z hetym ciažaram usio vyšej i vyšej, kab adnojčy ŭbačyć, jak kamień z hrukatam znoŭ skocicca dołu. A značyć, treba jašče raz viartacca da pačatku pačatkaŭ… I my viartajemsia!» — dadaŭ myślar.

Sam pieramožca na ŭručeńni premii nie prysutničaŭ.

Druhoje miesca — u Hanny Jankuty z knihaj «Čas pustaziella», vydadzienaj u vydaviectvie «Januškievič».

Hanna Jankuta na ŭručeńni premii

U pieršaj pałovie 2022 hoda piśmieńnica Hanna Jankuta žyła na piatym paviersie davajennaha doma ŭ varšaŭskim rajonie Makotaŭ. Adolvajučy doŭhija leśvičnyja praloty, jana nabirała na telefonie natatki. Fiksavała svaje dumki i nazirańni na čekach z kramy, kavałačkach papiery, u polskich i biełaruskich haradach, u varšaŭskim hieałahičnym muziei.

Paśla ŭ verchale zapisanaha pačała vymaloŭvacca historyja. Nitki, jakimi Hanna sšyvała svaje frahmienty ŭ adno, taksama byli roznaha pachodžańnia — adna dahistaryčnaja, z hieałahičnaha muzieja, druhaja — hieahrafičnaja, z vandrovak pa Biełarusi i Polščy, treciaja — kazačnaja, natchnionaja niabačnym susiedam…

Tak atrymałasia kniha «Čas pustaziella» — raman, napisany na asnovie dziońnika. Ci možna sfarmulavać inakš: skanstrujavany dziońnik, jaki sprabuje asensavać biasčaśsie, u jakim apynulisia biełarusy paśla 2020 hoda.

Treciaje miesca dastałosia Źmitru Bartosiku z knihaj «Zabić upałminzaha», vydadzienaj u sieryi «Biblijateka Svabody».

Źmicier Bartosik na ŭručeńni premii

«Zabić upałminzaha» — treciaja kniha Źmitra Bartosika ŭ sieryi «Padarožžaŭ Svabody» paśla papiarednich: «Byŭ u pana vierabiejka havaruščy» i «Klinika kitajskaha dantysta». Tut, jak i ŭ raniejšych knihach, apaviadajecca pra nieviadomyja fakty biełaruskaj historyi na padstavie dakumientaŭ i hałasami žyvych śviedak, jakich na momant vychadu knihi amal nie zastałosia. Havorka idzie pra apošniuju sprobu ŭratavańnia realnaści, jakoj jana była ŭ paślavajennaj Biełarusi, — bieź interpretacyj. Darečy, užo ŭ 2023 hodzie kniha była znoŭ pieravydadziena (pieršaje vydańnie vyjšła ŭ 2022 hodzie).

U hetym hodzie taksama davałasia Śpiecyjalnaja premija ad «Jeŭraradyjo» — zapis aŭdyjoknihi. Jaje atrymaŭ «Hareźlivy pacałunak» Jevy Vajtoŭskaj — kniha, vydadzienaja ŭ vydaviectvie «Januškievič».

Akramia zhadanych vydańniaŭ, u šort-liście premii byli taksama knihi «Na pryźbie ŭ Siličach» Maryi Vajciašonak (vydaviectva «Pflaŭmbaŭm») i «Volniery. Pradvieście» Valera Hapiejeva (vydaviectva «Januškievič»).

U składzie žury Premii Hiedrojcia sioleta byli: litaraturaznaŭca, doktarka fiłałahičnych navuk Uljana Vieryna; biełarusistka, litaraturaznaŭca, adjunkt kafiedry biełarusistyki Varšaŭskaha ŭniviersiteta Katažyna Drozd-Urbańska; fiłołah, kandydatka fiłałahičnych navuk, piśmieńnica, pierakładčyca Viera Žybul; litaraturaznaŭca, krytyk, dramaturh, hałoŭny redaktar navukovaha časopisa Studia Białorutenistyczne Siarhiej Kavaloŭ; piśmieńnica, paetka, supracoŭnica pravaabarončaj arhanizacyi Juhasia Kalada.

Premija Ježy Hiedrojcia za najlepšuju knihu prozy pa-biełarusku ŭručajecca z 2012 hoda, na siońniašni dzień heta hałoŭnaja niezaležnaja litaraturnaja ŭznaharoda Biełarusi. Patron premii — Ježy Hiedrojć, viadomy publicyst, palityk i paśladoŭny prychilnik dobrasusiedskich znosin pamiž Polščaj i Biełaruśsiu, Litvoj, Ukrainaj.

Kamientary2

  • 404
    26.11.2024
    [Red. vydalena]
  • Pavał
    27.11.2024
    Svaje svaim. Ničoha biełarusam.

Ciapier čytajuć

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Usie naviny →
Usie naviny

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Chłopca, jaki ŭ Lebiedzievaj beściŭ Jeŭropu, asudzili za ŭdzieł u pratestach i ŭchileńnie ad vojska6

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vajskoŭcaŭ vynajści cud-mašynu dla baraćby z dronami9

Rasijanie zapuścili ŭ Biełarusi dziŭny miesiendžar — rehistracyja pa numary telefona, a voś vydalicca možna tolki kali dazvolać34

Džon Kienedzi i Robiert Kienedzi zhulajuć na kłubnym čempijanacie śvietu pa futbole ŭ ZŠA. Pryčym u adnoj kamandzie

Pałavoje vyśpiavańnie robicca ŭsio bolš rańnim, a psichałahičnaja darosłaść — poźniaj. I heta prablema4

Dziciačy centr, jaki admoviŭ dziaŭčynie ŭ pracaŭładkavańni za biełaruskuju movu, ułady pravieryli i znajšli parušeńni2

U Izraili 1 zahinuŭ, 40 paranienych ad iranskaj balistyki. Pačałasia treciaja chvala ŭdaraŭ pa Iranie11

«Hety fest nie tolki dla kajfu». Arhanizatary fiestyvalu Tutaka raskazali pra sioletnija płany i pierśpiektyvy10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić