Hramadstva

«Udziełu ŭ pratestach užo niedastatkova». Biełaruska nie bieź ciažkaściaŭ atrymała mižnarodnuju abaronu ŭ Polščy

Polšča bolš nie razhladaje ŭdzieł u pratestach u Biełarusi ŭ 2020 hodzie jak aŭtamatyčnuju padstavu dla pradastaŭleńnia mižnarodnaj abarony. Heta pakazvaje niadaŭni vypadak ź biełaruskaj, jakaja praz hady paśla pratestaŭ na radzimie padała zajavu, ale była vymušana dakazvać, što nie moža viarnucca na radzimu.

Pra jaje vypadak raspaviała jurystka Volha Dabravolskaja, uładalnica pryvatnaj jurydyčnaj praktyki Olga Dobrowolska Immigration Lawyer, kiraŭnica adździeła pravavoj dapamohi Centra biełaruskaj salidarnaści, piša Most.

Maryja (imia źmienienaje) aktyŭna ŭdzielničała ŭ pratestach i vyjechała ź Biełarusi ŭ Polšču adrazu paśla pačatku masavych represij. Tut jana žyła na padstavie časovaha vida na žycharstva. Praz čatyry hady dziaŭčyna padała zajavu na mižnarodnuju abaronu — i sutyknułasia ź niečakanymi ciažkaściami.

— Orhan nie adrazu pahadziŭsia navat na pradastaŭleńnie dadatkovaj abarony (mižnarodnaja abarona moža pradastaŭlacca ŭ formie dadatkovaj abarony abo statusu biežanca). Prostaha ŭdziełu ŭ pratestach u 2020 hodzie ciapier niedastatkova. Nieabchodna dakazać, što zachoŭvajecca realnaja niebiaśpieka viartańnia na radzimu, — raspaviadaje Volha Dabravolskaja.

Sabrać dokazy akazałasia realna. Śpiecyjalistka raspaviadaje, što dla paćvierdžańnia pazicyi Maryi byli vykarystanyja materyjały Pravaabarončaha centra «Viasna» — u jaho spravazdačach zafiksavana, što ŭzrovień represij i zatrymańniaŭ u Biełarusi nie tolki zachoŭvajecca, ale i praciahvaje raści. Akramia taho, byli pradstaŭleny fakty raspaznańnia ŭdzielnikaŭ pratestaŭ pa fotazdymkach i videa.

— Usio heta śviedčyć pra zachavańnie ryzyki pieraśledu. Na padstavie hetych danych polski orhan pahadziŭsia z dovadami našaj boku i vydaŭ dziaŭčynie dadatkovuju abaronu, — kaža jurystka.

Raniej — amal aŭtamatyčna. Ciapier — praz pravierku

Paśla 2020 hoda spravy biełarusaŭ u Polščy razhladalisia ŭ sproščanym paradku: rašeńni prymalisia chutka, biez dopytaŭ — było dastatkova zapoŭnić ankietu. Adnak apošnim časam praktyka źmianiłasia.

— Ciapier Upraŭleńnie pa spravach zamiežnikaŭ viartajecca da poŭnaj pracedury. Treba abhruntavać i asabisty strach, i realnaść pahrozy. Inakš u abaronie mohuć admović, — tłumačyć śpiecyjalistka.

Inšymi słovami, sprava pra prašeńnie abarony raźbivajecca na dva klučavyja błoki: subjektyŭnyja abstaviny — treba acanić, ci sapraŭdy čałaviek baicca viartańnia ŭ Biełaruś, i abjektyŭnyja — tut važna paćvierdzić, što hety strach abhruntavany. Naprykład, što ŭ krainie sapraŭdy isnuje pahroza pieraśledu, i jana datyčycca kankretnaha zajaŭnika.

Čamu tak adbyvajecca?

Heta nie źviazana z tym, što nibyta skončyŭsia termin daŭnaści pa «złačynstvach» (udzieł u pratestach 2020 hoda) u Biełarusi. Chutčej, heta adkaz na złoŭžyvańni praceduraj.

— Šmat ludziej abo pasrednikaŭ pačali vykarystoŭvać praceduru mižnarodnaj abarony prosta jak sposab lehalizacyi znachodžańnia ŭ Polščy — navat kali abjektyŭnych padstavaŭ nie było, — tłumačyć śpiecyjalistka.

Kab paźbiehnuć takich vypadkaŭ, ułady pačali bolš uvažliva praviarać spravy. U niekatorych vypadkach zajaŭnikaŭ vyklikajuć na dadatkovy dopyt — kali ankiety niedastatkova abo ŭźnikajuć sumnieńni.

Što źmianiłasia?

Pavodle słoŭ jurystki, apošnija paŭhoda spravy biełarusaŭ razhladajucca ŭ «zvyčajnym», a nie sproščanym paradku. Z-za hetaha terminy razhladu vyraśli da 7—8 miesiacaŭ, časam padoŭžvajucca da 15. Taksama stanovicca ŭsio bolš admovaŭ.

Upraŭleńnie pa spravach zamiežnikaŭ taksama čaściej prysvojvaje status biežanca — ale tolki pry najaŭnaści indyvidualnaj ryzyki. Status biežanca dajecca tym, chto indyvidualna padviarhajecca ryzycy represij: aktyvistam, ludziam, što adkryta vykazvajuć svaju hramadzianskuju pazicyju. Dadatkovaja abarona — u vypadkach, kali ryzyka abumoŭlena ahulnaj palityčnaj situacyjaj u krainie.

— Status biežanca rehulujecca Ženieŭskaj kanviencyjaj «Ab pravach biežanca», da jakoj dałučylisia 149 krain. Jaho hałoŭnaja padstava — najaŭnaść indyvidualnaha strachu pieraśledu. Kali čałaviek moža dakazać, što jamu asabista pahražaje niebiaśpieka, jon atrymlivaje pryznańnie biežancam. Hety status daje dostup da sudovaj sistemy, prava na pracu, sacyjalnuju abaronu, a taksama prava na atrymańnie Ženieŭskaha prajaznoha dakumienta.

Dadatkovaja abarona — miera časovaja, tłumačyć Volha Dabravolskaja. Jana dajecca tym, chto nie moža viarnucca na radzimu z-za ahulnaj situacyi ŭ krainie, jakaja ŭjaŭlaje pahrozu žyćciu abo zdaroŭju. U adroźnieńnie ad statusu biežanca, jana nie praduhledžvaje indyvidualnaha pieraśledu, a tolki adlustroŭvaje najaŭnaść ahulnaj pahrozy.

— Ludzi, jakija atrymali dadatkovuju abaronu, sutykajucca z abmiežavańniami pry zvarotach u miascovyja sudy pa pytańniach, nie źviazanych naŭprost ź mihracyjaj, naprykład u spravach ab siamiejnych sprečkach abo apiecy nad dziećmi. U takich vypadkach kampietentnym ličycca sud krainy pachodžańnia, naprykład biełaruskaha. Heta niaredka stanovicca surjoznaj prablemaj, asabliva kali čałaviek nie moža ŭzajemadziejničać z orhanami svajoj krainy z-za pahrozy pieraśledu i represij.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja naviedaŭ samuju izalavanuju krainu Jeŭropy». Amierykanski błohier raskazaŭ, jak pryjazdžaŭ u Biełaruś u 2020-m i 2024-m4

«Ja naviedaŭ samuju izalavanuju krainu Jeŭropy». Amierykanski błohier raskazaŭ, jak pryjazdžaŭ u Biełaruś u 2020-m i 2024-m

Usie naviny →
Usie naviny

Mierc pryjechaŭ u Vašynhton i padaryŭ Trampu paśviedčańnie ab naradžeńni jaho dzieda1

Piensijanierki ŭ Breście rašyli razabracca ź biazdomnymi katami, bo tyja «hadzili na kvietki»6

Try prostyja sposaby abłupić i parezać manha12

U Minsku mocnyja daždžy: zatapiła navat handlovy centr5

Žančyna, jakaja vyjhrała ŭ łatareju i ŭsio spuściła, zamoviła zabojstva muža2

U čarzie na miažy Polščy ź Biełaruśsiu źjavilisia «žoryki». Chto heta i čamu ich nie lubiać?14

U Rasii ciapier mohuć pieraśledavać za ekzamien pa anhlijskaj movie IELTS5

Čynoŭnik zajaviŭ, što moładź choča pracavać narmalna — «jak ruskija»20

Rasijskija bomby kančatkova razburyli budynak Chiersonskaj administracyi10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja naviedaŭ samuju izalavanuju krainu Jeŭropy». Amierykanski błohier raskazaŭ, jak pryjazdžaŭ u Biełaruś u 2020-m i 2024-m4

«Ja naviedaŭ samuju izalavanuju krainu Jeŭropy». Amierykanski błohier raskazaŭ, jak pryjazdžaŭ u Biełaruś u 2020-m i 2024-m

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić