Śviet1414

Makron: Jeŭropie čas pračnucca

«Heta ŭnikalny momant, kali prezident ZŠA, prezident Rasii i prezident Kitaja vystupajuć suprać jeŭrapiejcaŭ», — skazaŭ prezident Francyi.

Fota: Byron Smith / Getty Images

Jeŭrapiejcy pavinny aktyvizavacca i abaraniać ułasnyja intaresy, bo ZŠA, Kitaj i Rasija ciapier «rašuča suprać» ich, papiaredziŭ u piatnicu prezident Francyi Emanuel Makron.

«Nie varta niedaaceńvać, što heta ŭnikalny momant, kali prezident ZŠA, prezident Rasii i prezident Kitaja vystupajuć suprać jeŭrapiejcaŭ. Tamu heta pravilny čas dla nas pračnucca», — zajaviŭ Makron padčas dyskusii z premjer-ministram Hrecyi Kiryjakasam Micatakisam, arhanizavanaj hazietaj Kathimerini u Afinach, piša Politico.

«My pavinny być krychu bolš upeŭnienymi ŭ sabie i prapanoŭvać ułasny paradak dnia», — dadaŭ jon.

Francuzski prezident taksama zajaviŭ, što čakaje, što napružanaść z ZŠA budzie praciahvacca i paśla prezidenctva Donalda Trampa.

«Heta histaryčnaja tendencyja. My možam supracoŭničać z ZŠA pa niekatorych pytańniach, i heta ŭsio jašče maje sens z-za ahulnych kaštoŭnaściaŭ i histaryčnych suviaziaŭ, ale ja sapraŭdy liču, što taki padychod ZŠA zachavajecca», — adznačyŭ jon.

Jon padkreśliŭ, što hałoŭnaja roźnica pamiž pieršym i druhim terminami Trampa ŭ tym, što mnohija jeŭrapiejskija krainy ličyli pieršy termin vyklučeńniem, jakoje skončycca i nie patrabuje fundamientalnych źmien.

«Ciapier mnohija kalehi bolš jasna bačać situacyju, bo paśla stolkich hadoŭ my kažam: dobra, nam treba reahavać. My pavinny dziejničać jak jeŭrapiejcy, być bolš zhurtavanymi, abaraniać ułasnyja intaresy. I dla mianie heta pravilny kirunak».

Kamientary14

  • .
    25.04.2026
    «Prezident ZŠA, prezident Rasii i prezident Kitaja vystupajuć suprać jeŭrapiejcaŭ»
    Hałoŭnaje, narešcie skazana prama.

    Vatna-skrepny civilizacyjny pavarot ZŠA. Zachop ułady tupych na padtrymcy tupymi.
    Kaliści ja razvažaŭ, što civilizacyjny, kulturny słoj u ludziach davoli tonki, i što navat amierykancaŭ možna, pry złym namiery i paśladoŭnaści, razbeścić jak biełarusaŭ u 1994-m. Na žal, atrymałasia nie tolki teoryjaj, adbyłosia ŭ žyćci.
  • prospali vsio
    25.04.2026
    Vsio prospali i vsio ros...ali.
    Prosypaťsia nado było v 2008 hodu.
  • achach
    25.04.2026
    Pabudzicie mianie praz sto hadoŭ i ja vam skažu, što ŭ Rasiei pjuć i skuholać pra viartańnie iskonnych ziamiel, va Ŭkrainie raźbirajucca z karupcyjaj, u Biełarusi spračajucca pra Paźniaka, suśvietnyja vučonyja jašče paru hod i zapuściać termajadzierny reaktar, a Jeŭropa voś-voś pračynajecca

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha40

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Usie naviny →
Usie naviny

Syrski: Praz pahrozu nastupu z boku Biełarusi Ukrainie daviadziecca stvaryć novyja bryhady8

Va Ufie čutnyja vybuchi. Imavierna, atakavany miascovy NPZ 

U Smalavičach apošnim časam daŭka śmiardzić hnojem. A čamu?5

37‑hadovaha budaŭnika z Bresta asudzili pa dvuch ciažkich palityčnych artykułach2

U navička NBA z top-30 drafta baćka — biełarus: vyras u halečy, dziela raźvićcia syna pradaŭ matacykł2

U mietro pabili lehiendu Minska — žančynu, jakaja šmat hadoŭ śpiavaje pra Isusa68

Biełarusam stanie składaniej uładkavacca kiroŭcam busa ŭ Jeŭrasajuzie, dyj samich prapanoŭ stanie mienš. Voś u čym prablema1

U dačynieńni da Ursuły fon der Lajen raspačata rasśledavańnie z-za sakretnaha čata ź Zialenskim i jeŭrapiejskimi lidarami4

U Homieli padčas bojki chłopcu mylicaj złamali nos. Šram na tvary budzie ŭsio žyćcio1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha40

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić