Hramadstva

U Niaśvižskim rajonie źniščyli samuju maleńkuju ŭ Biełarusi kałoniju suślikaŭ. Što tam narabiłasia?

Hod tamu kala vioski Siejłavičy Niaśvižskaha rajona znajšli kałoniju suślikaŭ — samuju maleńkuju ŭ Biełarusi, na 10-12 žyłych noraŭ. Ciapier jana źniščana. 9 maja pole ŭzarali i suślikaŭ faktyčna zakapali.

Fota Alaksandra Vinčeŭskaha, APB.

Raby suślik zaniesieny ŭ Čyrvonuju knihu. Za apošnija 80 hod jaho papulacyja na terytoryi Biełarusi skaraciłasia bolš čym na 90%. 

«Za savieckim časam z hryzunom zmahalisia jak sa škodnikam, trucili chimijaj. U Zachodniaj Biełarusi stavilisia bolš aščadna. A kali ŭ 1939 hodzie hetyja ziemli dałučyli, tam taksama pačałosia aktyŭnaje asvajeńnie paloŭ i źniščeńnie suślika katastrafičnymi tempami. Paśla pali zasiavali monakulturami — rapsam, jačmieniem, — a źviarki ŭ takich drenna žyvuć», — dzielicca niaśvižski zaołah Siarhiej Šakała.

Temaj zachavańnia papulacyi zacikavilisia tolki ŭ 2010-ch. U 2019-m było znojdziena 12 kałonij suślikaŭ. Ciapier ich usiaho 5 — u Kapylskim i Niaśvižskim rajonie. Achoŭny status maje tolki adna — u vioscy Jušavičy.

Pa słovach Siarhieja Šakała, pali, na jakich žyvuć suśliki, pry nieabchodnaści možna brać u sielskahaspadarčy abarot, ale ŭ adpaviednaści sa śpiecyjalnaj technałohijaj.

«Jość praktyka — ščylinny padsieŭ, pry jakim parušajecca tolki vierchni słoj ziamli. Heta nie zakranaje suślikaŭ. Ale ŭ kałhasie takoj techniki niama. Tamu jany robiać hłybinnaje ŭzvorvańnie».

Čamu miesca žycharstva źniščanaj kałonii suślikaŭ nie achoŭvałasia? Hety status nadajuć miascovyja orhany ŭłady. U Niaśvižskaj rajonnaj inśpiekcyi pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa kažuć, što hetaha nie zrabili, bo pašpart miesca z Akademii navuk jany nie atrymlivali. Choć pra samo pasielišča viedali.

«Letaś my vyjazdžali z navukoŭcami na pole, jany stavili fotapastki. Tam było 2-3 norki, ale fotapastki nivodnaha zdymka suślika nie zrabili», — kamientuje načalnik inśpiekcyi Juryj Hrynkievič.

Jak tłumačać zaołahi, toje, što suślikaŭ tut składana zaŭvažyć, nie dziŭna — u takoj maleńkaj kolkaści jany viaduć siabie nadzvyčaj aściarožna.

U navukova-praktyčnym centry pa bijaresursach Akademii navuk tłumačać miechanizm nadańnia achoŭnaha statusu. Składajecca pašpart miesca žycharstva redkaj žyvioły (heta nie abaviazkova robić Akademija navuk). Razam z pašpartam składajecca achoŭnaje abaviazacielstva ziemlekarystalniku. Paśla heta pieradajecca ŭ rajonnuju inśpiekcyju, a jany pieranakiroŭvajuć dakumienty ŭ rajvykankam. Kali pašpart byŭ raspracavany nie Akademijaj navuk, jon idzie na ŭzhadnieńnie da ich. I paśla rajvykankam heta zaćviardžaje.

Pašparty dla ŭžo źniščanaj kałonii pad Siejłavičami prosta nie paśpieli raspracavać. 

Ale navat kali terytoryja nie maje admysłovaha statusu, hety vid žyvioł znachodzicca pad achovaj. Zvyčajna pradpryjemstvam paviedamlajuć pra adkaznaść za źniščeńnie źviarkoŭ (zhodna z artykułam 16.8 KaAP za parušeńnie patrabavańniaŭ pa achovie dzikich žyvioł jurydyčnaj asobie pahražaje štraf ad 35 da 500 bazavych vieličyń). U vypadku z hetym maleńkim pasieliščam, znojdzienym hod tamu, papiaredzić haspadarku «Siejłavičy», u čyim karystańni pole, zdajecca, prosta zabyli. 

Achovaj suślikaŭ ščylna zajmajecca hramadskaja arhanizacyja «Achova ptušak baćkaŭščyny». Jaje dyrektar Alaksandr Vinčeŭski kaža, što prablema sistemnaja. Dla kałonii, znojdzienaj hod tamu, pašpart nie paśpieli zrabić, ale ž dla astatnich dakumienty padavali jašče ŭ 2019 hodzie. U rajvykankamie ich tak i nie padpisali. Ci nie puściać u chod i hetyja pali?

«Na sustrečy ŭ vykankamie tady zajaŭlali, što tam dobraja hleba, jany zhubiać miljony praz hetych suślikaŭ, treba ich pierasialać. Choć niekatoryja pali, dzie suśliki žyvuć, 15-20 hadoŭ nichto nie čapaŭ. Čamu jany zaraz spatrebilisia?

Uzvorvańnie ziamli — najhoršaje ŭździejańnie na suślika. Letaś inšaja haspadarka ŭzarała ziamlu, dzie žyli źviarki, i tolki ŭskładniła sabie situacyju. Atrymałasia, što niekalki suślikaŭ vyžyła i pierasialiłasia na pole pobač. Ciapier pa praviłach treba dva pali achoŭvać».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Apublikavana šakujučaja prasłuchoŭka pieramoŭ śpiecpradstaŭnika Trampa i pamočnikaŭ Pucina. Što tam?14

Apublikavana šakujučaja prasłuchoŭka pieramoŭ śpiecpradstaŭnika Trampa i pamočnikaŭ Pucina. Što tam?

Usie naviny →
Usie naviny

Adzinyja ŭ Biełarusi stohadovyja dvajniaty adznačyli jubilej

«Patrabavańni vychodziać za ramki razumnaha». U HZC na dziaŭčynku pasypalisia šklanyja dźviery — mama zapatrabavała pucioŭku na mora siamji3

Były palitviazień Juraś Ziankovič prypłyŭ na kruiznym karabli ź Jeŭropy ŭ Amieryku i padzialiŭsia jarkimi ŭražańniami ad padarožža26

Jak źmianilisia siužety haradskich murałaŭ da i paśla 2020 hoda FOTY5

Umieraŭ: Kijeŭ i Vašynhton dasiahnuli «ahulnaha razumieńnia» pa klučavych umovach mirnaha płana5

«Heta biada». Łukašenka nazvaŭ samuju vialikuju niebiaśpieku dla UNS u budučyni20

Na skryžavańniach videakamiery pačali aŭtamatyčna fiksavać parušeńni aŭtamabilistaŭ. Štrafy taksama pryjduć aŭtamatyčna3

Kiraŭnik «Rasnafty» zajaviŭ pra hatoŭnaść Rasii być resursnaj bazaj dla Kitaja8

«Čujem navat, jak susied za ścianoj kašlaje, i časta žylcy hadziać u liftach». Jak žyviecca ŭ panielkach na ŭskrajku Kamiennaj Horki9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Apublikavana šakujučaja prasłuchoŭka pieramoŭ śpiecpradstaŭnika Trampa i pamočnikaŭ Pucina. Što tam?14

Apublikavana šakujučaja prasłuchoŭka pieramoŭ śpiecpradstaŭnika Trampa i pamočnikaŭ Pucina. Što tam?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić