Zdaroŭje77

Čym bolš ludzi jeździać, tym lepš siabie adčuvajuć — daśledavańnie

Vučonyja z Univiersiteckaha kaledža Łondana apytali bolš za try tysiačy darosłych žycharoŭ paŭnočnaj Anhlii.

Navukoŭcaŭ cikaviła, jak časta apytanyja ludzi adjazdžajuć ad svajho doma na adlehłaść bolš čym 15 mil (24 kiłamietry), piša The Times.

I što ž vyjaviłasia? Tyja, chto rehularna ci jak minimum časta jeździać dalej, apisvali svajo zdaroŭje bolš pazityŭna, čym damasiedy, i heta było asabliva aktualna ŭ vypadku z pažyłymi ludźmi.

Vysnova ŭ daśledčykaŭ niečakanaja: važna, kab hramadski transpart byŭ dobra raźvity, kab navat ludzi biez ułasnych aŭtamabilaŭ mahli jeździć, sustrakacca, padarožničać.

Praca daśledčykaŭ źjaviłasia ŭ vydańni Transport & Health.

Važnaj charaktarystykaj navukoŭcy nazyvajuć kolkaść miescaŭ, jakija čałaviek naviedvaje za miežami svajho kvartała. Čym bolš hetych miescaŭ, tym bolš čałaviek sacyjalna aktyŭny, a heta dobra dla jahonaha zdaroŭja. Adpaviedna, ličać daśledčyki, ich praca pakazvaje, što važna inviestavać u palapšeńnie hramadskaha transpartu — ciahnikoŭ i aŭtobusaŭ.

Adzinota škodzić zdaroŭju, pavialičvaje ryzyku vysokaha kryvianoha cisku, sardečnych zachvorvańniaŭ, atłuścieńnia, depresii i demiencyi. Adzinota pavyšaje ryzyku zaŭčasnaj śmierci na 26 pracentaŭ, i ekśpierty kažuć, što samotnaść treba ličyć adnoj z prablem hramadskaj achovy zdaroŭja, anałahičnaj kureńniu i atłuścieńniu. 

Zabaŭki nie dla kožnaha. Jakija śniehachody i kvadracykły pradajuć u Biełarusi? Niekatoryja kaštujuć jak kvatera

Žychar Vilejki svaimi rukami sabraŭ usiudychod, jaho nazvali «Biehiemotam»

Kamientary7

  • Pričinno-śledstviennaja śviaź
    07.01.2023
    Vsie bolšie i bolšie dannych, i vsie mieńšie ludiej, sposobnych ich intierprietirovať. Socialnaja aktivnosť i podvižnosť triebujut kriepkoho zdorov́ja. Obratnaja śviaź horazdo słabieje. Tie, kto jezdit na avtobusach, čtoby popraviť zdorov́je, budut razočarovany.
  • Statystyku nie prapješ
    07.01.2023
    Ale heta karelacyja, to bok nie pajezdki mohuć być pryčynaj dobraha samaadčuvańnia, a naadvarot - zdarovyja ludzi čaściej jeździać.
  • Žvir
    07.01.2023
    Padarožžy nie ratujuć ad samoty. Navat znachodziačysia siarod płojmy ludziej, majučy aktyŭnuju kamunikacyju z navakolnymi, šyrokaje koła kantaktaŭ, pracoŭnyja kantakty, čałaviek moža adčuvać siabie ŭ hłybokaj adzinocie. I tak było zaŭždy, heta nie prablema ciapierašniaha času. Heta častka čałaviečaj pryrody, jakaja u roznych ludziej maje roznuju prajavu i hłybiniu, u zaležnaści ad abstavinaŭ i charaktara čałavieka.

Ciapier čytajuć

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć8

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć

Usie naviny →
Usie naviny

Arcybiskup Tadevuš Kandrusievič užo bolš za 10 dzion u balnicy1

Pry vybuchu ŭ Maskvie paciarpieła, padobna, dačka rasijskaha hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ24

Čynoŭniki pierabłytali numar kvatery i zasialili žančynu nie tudy, a kali jana zrabiła ramont, zapatrabavali pamianiacca z susiedam2

Adnakurśniki ź Minskaha suvoraŭskaha vučylišča zahinuli pa roznyja baki vajny z roźnicaj u piać dzion15

Jak doŭha nie znošvajucca dalary? Voś jaki termin majuć 5, 50 i 100 dalaraŭ2

Kiraŭnicu «Vajłdbieryz» Taćcianu Kim unieśli ŭ bazu «Miratvorca»10

Biełaruski režysior Jaŭhien Karniah stavić u Maskvie śpiektakl pra apošnija dni ŭ bunkiery Hitlera6

Na fiestyvali vodnych lichtarykaŭ u Bataničnym sadzie naviedvalnikaŭ pakusali vosy3

Rasijanie druhi raz za sutki atakavali najbujniejšy skład «Razietki» — ukrainskaha anałaha «Vajłdbieryz»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć8

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić