Śviet

Pamior astranaŭt Frenk Borman, jaki pieršym ablacieŭ vakoł Miesiaca

Palot «Apałon-8» staŭ vielizarnym pośpiecham dla NASA i padrychtavaŭ hlebu dla vysadki amierykancaŭ na Miesiac, jakaja adbyłasia ŭžo ŭ 1969-m hodzie.

Frenk Borman. Photo by Flip Schulke /Disney General Entertainment Content via Getty Images

U ZŠA va ŭzroście 95 hadoŭ pamior Frenk Borman, kamandzir kaśmičnaha karabla «Apałon-8», jaki ŭ 1968-m hodzie ździejśniŭ histaryčnuju misiju da Miesiaca, paviedamlaje RTVi.

Astranaŭt pamior 7 listapada ŭ Bilinhsie, štat Mantana, paśla pieraniesienaha insultu ŭ domie sastarełych, paviedamiŭ pradstaŭnik siamji Bormana.

Svoj pieršy palot u kosmas uradženiec štata Indyjana ździejśniŭ u 1965-m hodzie. U jakaści kamandzira «Džemini-7» Borman daśledavaŭ mahčymaści stykoŭki dvuch kaśmičnych karabloŭ u kosmasie. Adnačasna ekipaž Bormana ŭstanaviŭ rekord praciahłaści na toj momant kaśmičnych palotaŭ. «Džemini-7» pravioŭ u kosmasie 14 sutak.

Adnak, bolš viadomy druhi kaśmičny palot Bormana. U śniežni 1968-ha hoda ŭznačalenaja im misija «Apałon-8», u składzie jakoj taksama byli Džejms Łovieł i Uiljam Anders, ździejśniła pieršy arbitalny ablot Miesiaca.

Astranaŭty ździejśnili 10 vitkoŭ vakoł Miesiaca, staŭšy pieršymi ludźmi, jakija ŭbačyli advarotny bok naturalnaha spadarožnika Ziamli.

Palot «Apałon-8» staŭ vielizarnym pośpiecham dla NASA i padrychtavaŭ hlebu dla vysadki amierykancaŭ na Miesiac, jakaja adbyłasia ŭžo ŭ nastupnym 1969-m hodzie. 

Sam ža Borman, jaki staŭ papularnym paśla paśpiachovaj misii da Miesiaca, u lipieni 1969-ha hoda źlotaŭ u Saviecki Sajuz. Astranaŭt naviedaŭ Zorny haradok i abmiarkoŭvaŭ z savieckimi lidarami arhanizacyju sumiesnaj saviecka-amierykanskaj misii da Miesiaca, jakaja tak i nie adbyłasia.

U 1970-m hodzie Borman zvolniŭsia z NASA ŭ zvańni pałkoŭnika. Zatym jon pracavaŭ vice-prezidentam avijakampanii Eastern Air Lines, pisaŭ miemuary, vystupaŭ na telebačańni. Paśla śmierci savieckaha kasmanaŭta Anatola Filipčanki ŭ žniŭni 2022 hoda va ŭzroście 94 hadoŭ, Borman zastavaŭsia najstarejšym z žyvych ludziej, jakija pabyvali ŭ kosmasie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja nie praduhledzieła tolki adnaho: što mienavita hety kružočak vykarystajuć suprać mianie». Spoviedź Aliny Charysavaj paśla skandału z KDB35

«Ja nie praduhledzieła tolki adnaho: što mienavita hety kružočak vykarystajuć suprać mianie». Spoviedź Aliny Charysavaj paśla skandału z KDB

Usie naviny →
Usie naviny

Na Biełastoččynie prajšoŭ fiestyval biełaruskaj tradycyi Soncahraj FOTY4

Biednaść sapraŭdy zabivaje chutčej. Sacyjalnaja niaroŭnaść i dyskryminacyja prymušajuć naša cieła stareć na ŭzroŭni DNK1

Žonka Alaksandra Milinkieviča raskazała pra jahony stan: pamiać zachavałasia, ale z ruchalnym aparatam vialikija prablemy5

U Charkavie paśla ŭdaru rasijskaha bieśpiłotnika haryć Mastacki muziej. Karciny ratujuć ad ahniu i vady2

Što ŭmieje novy Lego? Pahulali ŭ jaho, kab zrazumieć, ci zmoža jon zamianić dzieciam smartfony1

Štučny intelekt stvaryŭ univiersalnuju vakcynu ad usich karanavirusaŭ6

Pucin pavinšavaŭ Trampa z 80‑hodździem i zajaviŭ, što čakaje Zialenskaha ŭ Maskvie. Kreml śćviardžaje, što prezident ZŠA paabiacaŭ uździejničać na Kijeŭ9

«Ja ŭ kałonii byŭ bolš volny». Były palitviazień Tamaz Pipija raskazaŭ pra 6 hadoŭ za kratami i novuju paranaidalnuju biełaruskuju realnaść13

Partyi siabra Łukašenki nie chapiła kala 160 hałasoŭ z usioj Armienii, kab trapić u parłamient2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja nie praduhledzieła tolki adnaho: što mienavita hety kružočak vykarystajuć suprać mianie». Spoviedź Aliny Charysavaj paśla skandału z KDB35

«Ja nie praduhledzieła tolki adnaho: što mienavita hety kružočak vykarystajuć suprać mianie». Spoviedź Aliny Charysavaj paśla skandału z KDB

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić