Hramadstva66

«Litva i Biełaruś — nie prosta susiedzi, a partniory, jakija imknucca da adnoj mary». Cichanoŭskaja i Šymanicie apublikavali sumiesny artykuł

U Dzień salidarnaści ź Biełaruśsiu 12 listapada biełaruskaja demakratyčnaja lidarka Śviatłana Cichanoŭskaja i premjer-ministarka Litvy Inhryda Šymanicie apublikavali sumiesny artykuł, u jakim vyrazna śćviardžajuć, što niahledziačy na sproby režymu Łukašenki nastroić biełarusaŭ i litoŭcaŭ adny suprać adnych, jany ŭsio ž razam abaraniajuć svabodu i demakratyju ad ahresii aŭtarytarnych režymaŭ. 

Inhryda Šymanicie i Śviatłana Cichanoŭskaja. Fota Ofisa Śviatłany Cichanoŭskaj

U situacyi, kali Rasija viadzie svaju impieryjalistyčnuju vajnu suprać Ukrainy i hibrydnuju ahresiju suprać demakratyčnych krain pa ŭsim śviecie, a režym Łukašenki praciahvaje pryhniatać biełaruski narod i padtrymlivać rasijskuju vajennuju ahresiju, adzinstva našych krain i narodaŭ — svabodalubnych biełarusaŭ i litoŭcaŭ — stanovicca važniejšym, čym kali-niebudź jašče.

My źviazanyja značna macniej, čym prostaj hieahrafičnaj blizkaściu i ahulnaj historyjaj. My hłyboka razumiejem prablemy i mary adny adnych i ŭśviedamlajem, što našyja losy nieparyŭna źviazanyja.

Naša siabroŭstva doŭžycca ŭžo stahodździ. U nas šmat ahulnaha: ad padobnaj kuchni i narodnych tradycyj da nacyjanalnych hierojaŭ, takich jak Kastuś Kalinoŭski. Ich spadčyna praciahvaje žyć u našym svabodalubstvie, našaj niepachisnaj rašučaści zrabić abiedźvie našy krainy svabodnymi. Tolki va ŭmovach svabody ŭnikalnaja identyčnaść kožnaha z našych narodaŭ moža pa-sapraŭdnamu raźvivacca.

Mnohija našy mastaki, piśmieńniki i myślary havaryli na adnoj movie — movie supracivu i nadziei, jakaja praciahvaje natchniać nas i siońnia.

Kali ŭ 1991 hodzie litoŭcy vyjšli abaraniać ad savieckich tankaŭ znoŭ zdabytuju svabodu, siarod abaroncaŭ litoŭskaha parłamienta byli i biełarusy. A litoŭcy zaŭsiody — i ŭ samyja ciažkija momanty historyi — padtrymlivali narod Biełarusi.

Litoŭskaja dziaržava i ŭvieś narod Litvy padtrymali biełarusaŭ i paśla padziej 2020 hoda. Jany vyratavali tysiačy ludziej, vymušanych biehčy ź Biełarusi ad maštabnaha teroru, niabačanaha z časoŭ stalinizmu. Toje, što Litva tak niepachisna padtrymlivaje demakratyčnuju Biełaruś, zaśviedčvaje nie tolki dobrasusiedskuju volu, ale i hłybokuju prychilnaść Litvy ŭsieahulnym pryncypam demakratyi, svabody i viaršenstva zakona.

Biełarusy prajavili nievierahodnuju mužnaść, kali vyjšli na vulicy, kab zapatrabavać vykanańnia svaich pravoŭ. Jany ryzykavali ŭsim, uklučajučy svajo žyćcio i asabistuju svabodu, dziela demakratyčnaj budučyni svajoj krainy. Heta nahadvaje šlach da niezaležnaści, projdzieny Litvoj bolš za try dziesiacihodździ tamu.

Ale Litvie tady ŭdałosia viarnuć i abaranić svaju svabodu, a biełaruski narod usio jašče zmahajecca — i jamu patrebnaja padtrymka z boku demakratyčnaha śvietu. Z dapamohaj hvałtu mirny pratest vycisnuli ź biełaruskich vulic, a režym Łukašenki, nasupierak voli mirnaha i svabodalubnaha naroda Biełarusi, uciahnuŭ krainu ŭ niezakonnuju i nieapraŭdanuju vajnu.

Mienavita ciapier, jak nikoli, narodu Biełarusi treba, kab jaho bačyli i čuli, kab pra jaho pamiatali.

Bolš za 60 tysiač biełarusaŭ padvierhlisia palityčna matyvavanym zatrymańniam; navat ciapier z palityčnych matyvaŭ kožny dzień aryštoŭvajuć pa 15-20 čałaviek, a za kratami zastajucca nie mienš za 1500 palityčnych źniavolenych, mnohija ź jakich padviarhajucca katavańniam z boku režymu.

Režym Łukašenki nie tolki źniščaje niezaležnyja ŚMI i hramadzianskuju supolnaść, ale i sprabuje rastvaryć Biełaruś u «ruskim śviecie», vykaranić samu identyčnaść biełarusaŭ. Režym sprabuje źniščyć usio, što źviazvaje Biełaruś ź Jeŭropaj. Litoŭcam takaja hvałtoŭnaja «rusifikacyja» vielmi znajomaja z chvaravitaha dośviedu akupacyi Rasijskaj impieryjaj.

Litoŭcy vydatna viedajuć, čamu nielha ŭraŭnoŭvać pamiž saboj dyktatara Łukašenku i svabodalubny narod Biełarusi. Niezdarma tysiačy biełarusaŭ, vymušanych biehčy sa svajoj krainy praz uzmacnieńnie represij, znajšli novy dom mienavita ŭ Litvie.

Režym Łukašenki z dapamohaj pravakacyj i chłuślivych zajaŭ sprabuje padzialić nas, ale my nie dazvolim jamu hetaha zrabić. Litva i litoŭcy buduć praciahvać padtrymlivać biełarusaŭ u ich baraćbie za svabodu.

Bo my razam abaraniali svabodu Litvy ŭ studzieni 1991 hoda. Bo litoŭcy i biełarusy razam vystupali za svabodnuju Biełaruś paśla žniŭnia 2020 hoda. Bo litoŭcy, palaki, ruskija, jaŭrei, ukraincy i biełarusy ŭ Litvie razam vystupili ŭ padtrymku Ukrainy 24 lutaha 2022 hoda i buduć praciahvać padtrymlivać Ukrainu da jaje — i našaj — pieramohi.

Toje, što Litva tak niastomna padtrymlivaje hramadzianskuju supolnaść Biełarusi i supraćstaić jaje aŭtarytarnamu režymu, pakazvaje, nakolki našy krainy hatovyja spryjać roskvitu i niezaležnaści adna adnoj.

My nie prosta susiedzi, jakija paasobku abaraniajuć svaje krainy. My partniory, i my imkniemsia da budučyni, u jakoj našy krainy buduć raźvivacca va ŭmovach miru, biaśpieki i ŭzajemnaj pavahi.

Nie moža być nijakich sumnievaŭ u tym, što dziejańni režymu Łukašenki — jaho aburalnyja parušeńni pravoŭ čałavieka, zadušeńnie svabody słova i ŭdzieł u rasijskaj ahresii suprać Ukrainy — ujaŭlajuć saboj pastajannuju pahrozu nie tolki dla Biełarusi, ale i dla ŭsioj Jeŭropy.

Śmiełyja hramadzianie Biełarusi, jakija vystupajuć suprać aŭtarytaryzmu, časta padviarhajučy siabie vialikaj niebiaśpiecy, zasłuhoŭvajuć biezumoŭnaj mižnarodnaj padtrymki. U hetych adnosinach Litva — daloka nie prosta susied, a sapraŭdny siabar i sajuźnik.

Dziakujučy tamu, što Litva padtrymlivaje biełaruskuju hramadzianskuju supolnaść, daje prytułak tym, chto ratujecca ad pieraśledu, i abaraniaje intaresy Biełarusi na mižnarodnych płatformach, biełarusy nie tolki nie zdajucca, ale i zachoŭvajuć nadzieju ŭbačyć Biełaruś svabodnaj.

Adnak słoŭ padtrymki, jakimi b pravilnymi jany ni byli, niedastatkova. Treba padmacoŭvać słovy dziejańniami. Mižnarodnaja supolnaść, i ŭ pryvatnaści Jeŭrapiejski sajuz, pavinna praciahvać rabić kankretnyja dziejańni suprać režymu ŭ Miensku.

Vyrašalnaje značeńnie tut majuć sankcyi, dypłamatyčny cisk i padtrymka biełaruskaj hramadzianskaj supolnaści. Hetyja kroki — u spałučeńni z pastajannaj maralnaj i praktyčnaj padtrymkaj z boku takich siabroŭ, jak Litva — nadzvyčaj važnyja, kab schilić šali ŭ bok demakratyčnaj budučyni Biełarusi.

Nam treba praciahvać aktyŭna abaraniać demakratyju va ŭsim śviecie ad aŭtarytarnych režymaŭ. Šlach da demakratyi doŭhi i poŭny vyklikaŭ, ale inšaha šlachu niama.

Litva i Biełaruś — nie prosta susiedzi, a partniory, jakija imknucca da adnoj mary — mary ab adzinaj, svabodnaj i mirnaj Jeŭropie. Niachaj siońniašnija histaryčnyja padziei słužać napaminam pra toje, što ŭ ciažkija časy siabroŭstva stanovicca mahutnaj siłaj.

Suviaziam pamiž litoŭcami i biełarusami — nie adno stahodździe, i jany pieražyvuć luboha dyktatara, jaki pasprabuje ich razarvać. Demakratyja ŭ Biełarusi — heta nie niejkaja dalokaja mara. Heta meta, jakoj my majem dasiahnuć razam.

Čytajcie taksama:

Jak prajšoŭ sioletni Dzień salidarnaści ź Biełaruśsiu FOTY

«Ich achviara nie budzie daremnaj». Były pasoł Polščy padtrymaŭ biełarusaŭ u Dzień salidarnaści

«Najbolšy ŭkład u nahniatańnie robiać ludzi, jakich padazrajuć u supracoŭnictvie sa śpiecsłužbami. Naprykład, Karač ci Capkała»

Kamientary6

  • Vierojatnyj
    13.11.2023
    Usio jak zaŭsiody. Pra adradžeńnie Niezaležnaści Biełarusi - nol uzhadak. 

    Akupacyju ž, ja tak razumieju, dastajuć z kapieluša tolki kali treba apraŭdacca pierad ukraincami. 

    Kaša ŭ hałovach pravadyroŭ i narodca = trahiedyja ŭ rečaisnaści. 
  • Jaśka haspadar z pad Vilni
    13.11.2023
    Chopić tupych dekłaracyj
  • Rydvan z łukam
    13.11.2023
    Poka ich učiebniki istorii nie načnut pisať pravdu pro osnovanije i istoriju VKŁ - vsie ostalnoje prosto pyl i dym v hłaza.

Ciapier čytajuć

«Miesca raniej nie praviarałasia». Rajon, dzie znajšli zahinułaha Maksima Ziańkoviča, pieršapačatkova praihnaravali

«Miesca raniej nie praviarałasia». Rajon, dzie znajšli zahinułaha Maksima Ziańkoviča, pieršapačatkova praihnaravali

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruś pahražaje štrafami kiroŭcam, jakija nie pierahnali litoŭskija fury na stajanki4

Płot z płastykavych butelek u Rečyckim rajonie staŭ chitom tyktoku4

U Viciebsku zaŭvažyli miadźviedziania2

«Abrezanaja škarpetka za 230 dalaraŭ». U sietcy padniali na śmiech navinku ad Apple — čachoł-sumku4

U Biełarusi možna pažyć va ŭłasnaj burbałcy. Dziaŭčyna pakazała niezvyčajny hatel siarod lesu2

«Dzicia źnikła — nie zmoh zastacca doma». Šosty dzień pošukaŭ Maksima Ziańkoviča2

U Homieli raskryli zabojstva dzieviacihadovaj dziaŭčynki, ździejśnienaje ŭ 1991-m. Jaje zabiŭ 11‑hadovy brat11

Našto błohierki praktykujucca ŭ «słavianskim pozirku»? Usio pačałosia ź Miełanii Tramp11

«Pačynaŭ z čatyroch rubloŭ». Biełarus za siem miesiacaŭ straciŭ amal paŭmiljona ŭ anłajn-kazino4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Miesca raniej nie praviarałasia». Rajon, dzie znajšli zahinułaha Maksima Ziańkoviča, pieršapačatkova praihnaravali

«Miesca raniej nie praviarałasia». Rajon, dzie znajšli zahinułaha Maksima Ziańkoviča, pieršapačatkova praihnaravali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić