Kultura

Nazvali pieramožcaŭ turemnaj premii imia Franciška Alachnoviča. Niekatoryja imiony i tvory zasakrečanyja

Proźviščy buduć abvieščanyja tolki paśla taho, jak heta stanie biaśpiečna dla aŭtaraŭ.

Biełaruski dramaturh, baćka biełaruskaha teatra Francišak Alachnovič (1883—1944) byŭ pieršym, chto apisaŭ stalinskija łahiery. Jon siadzieŭ na Sałaŭkach u 1927—1933 hadach. Jaho «U kapciuroch HPU» vyjšli ŭ 1934 hodzie ŭ Vilni, na čverć stahodździa raniej za «Archipiełah HUŁAH» Alaksandra Sałžanicyna

Sioleta dziela biaśpieki arhanizatary premii prapanavali naminantam abo ichnim svajakam, pry žadańni, zachavać ananimnaść i harantavali kanfidencyjnaść. Z hetaje pryčyny imiony niekatorych pieramožcaŭ i łaŭreataŭ schavanyja pad psieŭdanimami, nie abviaščajucca i nazvy ichnich tvoraŭ. Proźviščy buduć abvieščanyja tolki paśla taho, jak heta stanie biaśpiečna dla aŭtaraŭ, paviedamlaje Biełaruski PEN.

Pieramožcaŭ i łaŭreataŭ vyznačała Rada Biełaruskaha PENa.

Takim čynam, pieramožcami premii imia Franciška Alachnoviča za najlepšy tvor, napisany aŭtaram, jaki byŭ źniavoleny, stali:

Aleś Bialacki z uspaminami pra muziej Maksima Bahdanoviča;

  • Aleh Hruździłovič z knihaj «Maje turemnyja mury»;
  • Mark Kałasok z knihaj (nazva nie abviaščajecca publična);
  • Volha Kłaskoŭskaja z turemnymi dziońnikami;
  • Letapisiec z natatkami (nazva nie abviaščajecca publična);
  • «Nikoła Tesła» z knihaj (nazva nie abviaščajecca publična).

Łaŭreatami premii imia Franciška Alachnoviča za najlepšy tvor, napisany aŭtaram, jaki byŭ źniavoleny, stali:

  • Uładzimier Hundar ź vieršam «U śviecie, jakim by jon ni byŭ…»;
  • Andrej Kuźniečyk ź vieršami;
  • Spadar Łapyčaŭ ź vieršami;
  • Ilja Mironaŭ ź vieršam «Dumajecie, takoha nie byvaje?» i natatkami;
  • Pavał Sieviaryniec ź vieršami;
  • Anatol Chinievič ź vieršam «Pahladzi ŭ lusterka…»;
  • Siarhiej Cichanoŭski ź vieršami;
  • Max V. Detta ź vieršami.

Kamientujučy vybar žury, staršynia Biełaruskaha PENa Taćciana Niadbaj skazała: «Sioleta, abviaščajučy pieramožcaŭ i łaŭreataŭ, my adznačajem nie tolki litaraturnaje majsterstva, ale i niepachisnaść duchu aŭtaraŭ, jakija pišuć va ŭmovach niavoli. Kožnaja staronka ich tvoraŭ — heta nie prosta słovy, a adlustravańnie ich baraćby za svabodu dumki i vykazvańnia. Uručajučy hetuju premiju, my nie tolki adznačajem ich talent, ale i padtrymlivajem ich niazłomnaje pamknieńnie da svabody».

Biełaruski PEN i «Radyjo Svaboda» vinšujuć łaŭreataŭ i zyčać im najchutčejšaha vyzvaleńnia.

Adrasy ŭviaźnienych pieramožcaŭ i łaŭreataŭ premii možna znajści tut.

U 2013 hodzie Biełaruski PEN i «Radyjo Svaboda» zasnavali razam premiju za tvory, napisanyja ŭ źniavoleńni, i pryśviacili jaje biełaruskamu dramaturhu i režysioru Francišku Alachnoviču (1883—1944), čyja kniha «U kapciuroch HPU» adnoj ź pieršych raskazała śvietu pra saviecki HUŁAH.

Łaŭreatami premii imia Franciška Alachnoviča stanavilisia Ihar Alinievič, Aleś Bialacki, Źmicier Daškievič, Fieliks Piekier, Pavieł Sieviaryniec, Alaksandr Fiaduta, Iryna Chalip, Uładzimir Niaklajeŭ, Aleś Puškin dy inšyja.

Arhanizatary płanujuć uručać premiju imia Franciška Alachnoviča, pakul situacyja ŭ krainie budzie davać dla hetaha padstavy, ale spadziajucca, što nieŭzabavie premija stracić svaju aktualnaść.

Pavodle danych Biełaruskaha PENa, siońnia ŭ Biełarusi trymajuć u źniavoleńni nie mienš za 30 «Ludziej Słova».

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ29

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskija litaratary siońnia ŭ Dzień rodnaj movy praviaduć dyktoŭki2

«Uziać łachi pad pachi». A što takoje łachi?7

Na vostravie siarod hornaha voziera na Bałkanach masava hinuć samki čarapach. Pryčyna akazałasia niečakanaj5

Ukraincy atakavali zavod u Udmurcii, na jakim robiać «Iskandery» i «Arešnik»3

Ministr sportu zaklikaŭ UEFA dazvolić zbornaj Biełarusi hulać doma, jak Izrailu. Ale Izrail doma pakul nie hulaje4

Tramp dadaŭ jašče 10% taryfaŭ na ŭvieś impart paśla pryznańnia raniejšych mytaŭ niezakonnymi2

U Polščy stała bolš biełaruskich sałonaŭ pryhažości, ale mienš restaranaŭ1

U Abchazii biełarusku abaranili ad chatniaha hvałtu

«Skidvańnie da zavodskich naładaŭ». Vašynhton patrabuje ad NATA zasiarodzicca tolki na abaronie samoha aljansu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ29

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić