Mierkavańni44

«Ułady tak spadziavalisia na «pierazahruzku» z Varšavaj paśla vybaraŭ, ale vyhladaje, što daremna»

Radasłaŭ Sikorski moža stać novym ministram zamiežnych spraŭ Polščy. Na mahčymaje pryznačeńnie Sikorskaha na pasadu ministra źviartaje ŭvahu žurnalist «Radyjo Svaboda» Dźmitryj Hurnievič.

Radasłaŭ Sikorski i En Epłbaŭm

 «Chunta ŭ Miensku suročyła. Tak spadziavalisia na «pierazahruzku» z Varšavaj paśla vybaraŭ, ale vyhladaje, što daremna.

Polskija ŚMI z upeŭnienaściu na 100% pišuć, što novym ministram zamiežnych spraŭ hetaj krainy stanie čałaviek, jakoha Łukašenka nienavidzić usim sercam (i tut uzajemna, darečy).

Polskaje MZS maje ŭznačalić palityk, karani jakoha ŭ Biełarusi. Heta naščadak staŭpieckaj šlachty Radasłaŭ Sikorski (z rodu Paškievičaŭ).

Jon užo ŭznačalvaŭ MZS Polščy raniej, sustrakaŭsia z Łukašenkam i kazaŭ paśla, što toj skončyć, jak Miłošavič abo Karadžyč.

Da ŭsiaho, jon muž En Epłbaŭm, adnoj z samych upłyvovych publicystak śvietu, jakaja pachodzić z kobrynskich habrejaŭ i šmat piša pra Biełaruś, vydatna razumiejučy ŭsie niuansy situacyi. I kali b vyrašaŭ ja, to pryznačyŭ by ministarkaj mienavita jaje», — piša Hurnievič.

Apošnija tydni Alaksandr Łukašenka krychu skarektavaŭ svaju rytoryku ŭ adnosinach da krain Zachadu. Na pačatku listapada jon zajaviŭ, što ŭpeŭnieny ŭ adnaŭleńni adnosin ź Litvoj i Polščaj.

Kamientary4

  • Niet smysła, proŝie s Moskvoj, napriamuju
    26.11.2023
    zumier, jemu Krieml vsio kompiensirujet i vračiej tožie, i dijetu osnovannuju na novičkie propišiet, jeśli rypaťsia budiet.
     On i nie rypajetsia, von, łatinku dierut so vsiech ŝitov, znakov i stołbov zubami, čtoby hłaz nie razdražała russkim arijcam Rośsii, objavlenija pierievodiat na russkij jazyk v mietro, čtoby ubłažať ucho russkich arijciev Rośsii, a da i mohiły polskije, kak buldozierom razoriali, tak i prodołžajut, čtoby pokazať, kak ŕjano biehut vpieriedi russkoho parovoza niesuŝiehosia v bietonnuju stienu.
     Chotia, biełarusu tak spodručnieje i privyčnieje, kak stirali portianki russkim arijcam, tak i prodołžat. Osobienno v raznych śpiecnazach, hubopikach, khbechach i oacach, tam vsio dla russkich arijciev Rośsii i nikohda nie priekraŝałaś stirka portianok russkim arijcam Rośsii v pohonach, kak stirali v SSSR, tak i prodołžajut i hordiatsia etim.
  • Iz SŠA
    26.11.2023
    Eppłbaum rabotała i finansirovałaś v ramkach prohramm CRU. S niej vsio jasno, kak i s Sikorskim. On odnaždy priedielno jasno skazał čiem zanimajetsia Jevropa po otnošieniju k SŠA.
  • Za Svabodu!
    28.11.2023
    Iz SŠA, Łachta ci BRSM nie ŭ ZŠA, ty, bot, nahadvaješ sabaku, jaki miecić kožnaje dreva, trymaj 15 rubleŭ.

Ciapier čytajuć

Džon Koŭł pryjedzie ŭ Biełaruś 15 vieraśnia. Łukašenka, adnak papiaredziŭ: «vialikaj ździełki» nie budzie12

Džon Koŭł pryjedzie ŭ Biełaruś 15 vieraśnia. Łukašenka, adnak papiaredziŭ: «vialikaj ździełki» nie budzie

Usie naviny →
Usie naviny

Što za budynak źjaviŭsia za handlovym centram «Moma» ŭ Minsku?

Jak u biełaruskich škołach abšukvajuć dziaciej VIDEA27

20‑hadovy biełarus ažaniŭsia z 41‑hadovaj žančynaj dziela adterminoŭki ad armii. Ale płan nie spracavaŭ1

«Nachabna traciać miljardy». Łukašenka vystupiŭ z novymi napadkami na susiednija krainy14

Žonka prapahandysta Tura terminova šukaje repietytara pa matematycy dla dački28

Lisa pakusała mužčynu i sabak va Uździenskim rajonie1

Za palityku asudzili maładuju namieśnicu dyrektara škoły ź Bieniakoniaŭ10

Na miedyčnym kanhresie va Urocłavie arhanizatary źniali łukašenkaŭski ściah paśla pratestaŭ biełarusaŭ2

Žyllo nie našmat tańniejšaje za polskaje — ale bolš prastornaje i z dyvanami. IT-śpiecyjalistka chvalić Tadžykistan2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Džon Koŭł pryjedzie ŭ Biełaruś 15 vieraśnia. Łukašenka, adnak papiaredziŭ: «vialikaj ździełki» nie budzie12

Džon Koŭł pryjedzie ŭ Biełaruś 15 vieraśnia. Łukašenka, adnak papiaredziŭ: «vialikaj ździełki» nie budzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić