Usiaho patrochu

Čamu krai liścia ŭ vazonach žoŭknuć i sochnuć

Končyki listoŭ vašych chatnich kvietak žaŭciejuć, čarniejuć i adsychajuć? Što heta značyć i jak z hetym zmahacca? Mahčyma, adkaz bolš prosty, čym vam zdajecca.

Fota: commons.wikimedia.org

Kab jak maha daŭžej radavacca zdarovamu vyhladu chatnich raślin, treba zabiaśpiečyć im pravilnyja ŭmovy. Naturalnym asiarodździem dla bolšaści vidaŭ, jakija ciapier vyroščvajuć u vazonach, źjaŭlajucca tropiki. Heta klimat, dzie šmat ciapła i vysokaja vilhotnaść, raskazvaje onet.pl.

Ale i ŭ našych kvaterach takim raślinam, jak manstera, spacifłora i da ich padobnym, moža być kamfortna, i dabicca hetaha niaciažka. Prosta źviartajcie ŭvahu na vypadki, kali končyki listoŭ na raślinach robiacca karyčnievymi i suchimi.

Aptymalnaja vilhotnaść dla pamiaškańniaŭ składaje ad 40 da 60% pry tempieratury 20-22 hradusy Celsija. Zanadta suchoje pavietra moža vyklikać adčuvańnie suchaści ślizistych abałonak, kašal i hałaŭny bol. Nie tolki čałavieku, ale i pieravažnaj bolšaści raślin (navat sukulentam) patrebnaja vilhotnaść nie nižejšaja za 40%. Asabliva nie lubiać suchoje pavietra nastupnyja vidy: spacifłora, travianistyja raśliny, fitonija, pileja i ałakazija. Kali hetym i inšym raślinam nie chapaje vilhotnaści ŭ pavietry, heta prajaŭlajecca na ich nastupnym čynam:

  • končyki listoŭ burejuć i sochnuć;
  • listy pačynajuć skručvacca i zmorščvacca;
  • raślina pačynaje skidvać listy;
  • na listach źjaŭlajucca drobnyja klaščy — pavucinnyja (vyhladajuć jak bieły nalot).

Usio heta značyć, što raślina apynułasia va ŭmovach, što joj nie padychodziać, i sprabuje praduchilić stratu vady.

Najlepšy sposab abaranić svaje kvietki ad vysychańnia — nabyć uvilhatnialnik pavietra. Na rynku ciapier vielmi šmat takich devajsaŭ, tamu vy zmožacie padabrać uvilhatnialnik pad patreby raślin u kankretnym pamiaškańni i pad dastupny biudžet, bo najtańniejšyja ź ich možna nabyć usiaho za 20-30 rubloŭ.

Jašče adzin efiektyŭny sposab — apyrskvańnie liścia vadoj (pažadana, kab jana była miakkaja). Šmat jakim raślinam padabajecca apyrskvańnie, ale nie ŭsim, tamu pierad tym, jak rabić kvietkam hetuju praceduru, lepš praviercie ŭ internecie, jak jaje ŭsprymajuć kankretnyja vidy raślin.

Prosta zapalicie łaŭrovy list i pačakajcie paru chvilinaŭ. Efiekt vas urazić

Chočacie vyraścić doma raślinu, ale vy dalokija ad hetaha? Vam dapamohuć sukulenty

«Bansaj pryjšłosia zakapać na leciščy ŭ baćkoŭ». Jak biełarusy źjazdžali za miažu bieź lubimych raślin

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Fieminizm u maim vypadku pieramoh». Vieranika Stankievič — pra dapamohu palitviaźniam u «Volnych» i płany na viasielle ź Ivulinym15

«Fieminizm u maim vypadku pieramoh». Vieranika Stankievič — pra dapamohu palitviaźniam u «Volnych» i płany na viasielle ź Ivulinym

Usie naviny →
Usie naviny

Skončyŭ žyćcio samahubstvam chłopiec z Maładziečna, jaki pierad viasiellem zrabiŭ svajoj niavieście tatuiroŭku, ad čaho jana pamierła20

Siłaviki pałochajuć, što atrymali dostup da ŭnutranaj bazy miedyja «Most». A što nasamreč?15

Kaciaryna Andrejeva viartajecca ŭ žurnalistyku i anansavała ŭ chutkim časie pieršaje videaintervju2

«Taksist vysadziŭ z-za taho, što ja źmianiła sposab apłaty». Transpartnaja inśpiekcyja pastaviła kropku ŭ kanflikcie4

Za palityku asudzili maładoha vałožynskaha fiermiera2

U Minsku znoŭ vystraiłasia vialikaja čarha

«Upieršyniu za hady ŭ zale niama ruskich» — Tusk tonka pakpiŭ z Orbana4

Dziaržava prapanuje, kab maci Ksiušy z SMA pieraviała sabranyja $1,8 miljona ŭ Dom dziciaci. Vałanciory suprać24

Infarkt, ciažki stan. Źjavilisia źviestki pra źniavolenaha katalickaha śviatara Parachnieviča i jaho abvinavačvańnie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Fieminizm u maim vypadku pieramoh». Vieranika Stankievič — pra dapamohu palitviaźniam u «Volnych» i płany na viasielle ź Ivulinym15

«Fieminizm u maim vypadku pieramoh». Vieranika Stankievič — pra dapamohu palitviaźniam u «Volnych» i płany na viasielle ź Ivulinym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić